História

História spracovaná pri príležitosti slávenia slávnostnéj sv. omše na pamiatku p. Čajdu, zakladateľa spolku včelárov a spomienky na 140. výročie 3. celoslovenského snemu, ktorý sa uskutočnil v roku 28.4.1870 v Kolároviciach

Veľadôstojný pán farár, milé priateľky včelárky, milí priatelia včelári Vážené cirkevné spoločenstvo!

Schádzame sa tu dnes, aby sme si pripomenuli nám včelárom, vzácne a milé výročie, ako aj, aby sme vzdali hold našim trom obetavým dejateľom slovenského včelárstva, ktorí sa zlatým písmom zapísali do jeho dejín a zanechali v ňom nezmazateľnú stopu pre ďalšie včelárske generácie. Týmito  dejateľmi boli : Veľadôstojný pán farár z Kolárovíc Andrej Tvrdý, učiteľ organista a neskorší notár v Kolároviciach Ján Čajda a Ján Nepomuk Neterda z neďalekých Petrovíc. Práve tu v Kolároviciach, v dome Jána Čajdu, sa zišli dňa 28.apríla 1870 predstavitelia slovenských včelárov, aby na III. sneme včelárov slovenských, aby tu prediskutovali a pre tlač schválili pripravované Čajdovo dielo . Dielo - „Včelár na Slovensku" - napísal spoločne so Štefanom Závodníkom - dekanom, farárom z Pružiny, ktorý bol aj predsedom Slovenského spolku včelárov. Tento spolok bol založený v r. 1869. Prvú schôdzu mali v Pružine, druhú v Turčianskom Svätom Martine a tretiu v Kolároviciach v r. 1870, na ktorej preskúmali spomenuté dielko. Dielo Jána Čajdu knižne vydala Matica slovenská ako matičný spis č.26 v roku 1871. Vydanie tejto knižky bolo veľmi aktuálne pretože už vyše 50 rokov nevyšla žiadna slovenská knižka z odboru včelárstva. Historické pramene ďalej o Jánovi Čajdovi hovoria:   Narodil sa 27.januára v roku 1840 vo Veľkom Rovnom, kde jeho otec Jozef Čajda bol učiteľom a organistom. Matka bola Karolína , rodená Mužíková. Ján Čajda bol prostredným dieťaťom, staršia bola jeho sestra Karolína a mladší brat Viktor. V 15 rokoch stratil matku, otec sa znovu oženil a mal ešte jednu dcéru Sidóniu. Ľudovú školu navštevoval Ján Čajda vo Veľkom Rovnom. Historické pramene neuvádzajú kde Ján navštevoval nižšiu strednú školu. Učiteľský ústav dokončil v Banskej Bystrici, a po roku 1860 nastúpil ako organista a učiteľ v Kolároviciach. Oženil sa 25.augusta 1863 vo Veľkom Rovnom s trenčiankou Rozáliou Beňovskou, s ktorou mal dvoch synov Ladislava a Leodegára. Prvý z nich zomrel v útlom veku.  Dospelého veku sa však dožil len Leodegár, ktorý pôsobil svojho času v Bytči vo funkcií okresného slúžneho. V r.1872 zanechal Ján Čajda miesto učiteľa a po zatvorení Matice v r. 1875 sa odmlčal a venoval sa svojmu notárstvu, rodine a iným záľubám. Ján Čajda prispel tiež náležitou hrivnou práce pri stavbe školy i stavbe kostola. Dlhé roky bol urbárskym gazdom, cirkevno - školským kurátorom a svetovým predsedom rímskokatolíckej školskej stolice. Propagátor moderného včelárstva , spoluzakladateľ Spolku slov. včelárov,autor praktickej príručky racionálneho včelárenia a odborných článkov a člen Prírodovedného spolku župy Trenčianske v roku 1916 odišiel na odpočinok.. V r.1910 bol vyznamenaný zlatým krížom za horlivú a dlhoročnú službu v notárskom úrade. Osud mu pripravil na sklonku života bolestný úder 8.11.1918 v podobe tragickej smrti jediného syna Leode-gára. Ustatý životnými útrapami zomrel Ján Čajda vo veku 79 rokov dňa 14.októbra 1919. Ján Čajda patril k uvedomelým Slovákom, pre ktorých odrodilci mali pomenovanie Panslav. Vynaložil veľa úsilia na to, aby povzniesol po každej stránke chudobný ľud drotárskej dediny, v ktorej sám žil. Spoluobčanov učil pestovať ovocné stromy, a tiež včeláriť. Včeláril najmodernejším spôsobom svojej doby, bola to doba dzierzonovská, vyznačujúca sa zavádzaním rozoberateľného diela pomocou úľových trámikov a zavádzaním talianskych matiek do chovu. O osobnosti  Jána Čajdu a jeho charakteru je napísané v  školskej kroniky v Kolároviciach zo strany 218.: „ Bol človekom pracovitým, úrad svoj zastával svedomito bol ku každému milý, dával ľuďom dobré rady, za čo požíval od občanov veľkej dôvery a úcty. Bol znamenitým včelárom, svoje voľné chvíle prežíval vždy pri včelách." Vážené priateľky a priatelia, v dnešnej pretechnizovanej dobe, keď nás zotročuje hmota a v celej spoločnosti rezonuje všemocné slovo zisk, práve dnes nám chýbajú v spoločnosti takí ľudia akými boli včelári Andrej Tvrdý, Ján Čajda a Ján Neterda. Včelári v naše spoločnosti by mali požívať väčšiu vážnosť, veď 76 % výroby potravín určených na ľudskú spotrebu závisí od včelárstva a 89% rastlinných druhov pestovaných v EÚ závisí od opeľovania včelami. Páni politici a funkcionári by mali začať chápať, že včely sú tým prostriedkom, ktorý pomáha dostať jedlo na ich stoly a na stoly ich voličov. Mali by začať rozumieť dôležitosti včelárskeho priemyslu. Súčasný stav nielen vo včelárstve, ale aj v celej spoločnosti  nie je len krízou  finančnou, ale aj krízou hodnôt a vzájomných vzťahov. Politici a politické strany zasahujú do riadenia všetkých odvetví nášho hospodárstva, názory odborníkov sa neberú vážne, tok finančných prostriedkov sa uberá nie vždy správnym smerom, zohľadňujú sa záujmy niektorých skupín úzko prepojených na politické strany, okolo nás vládnu iba tvrdé obchodné vzťahy. Nie finančná kríza, ale kríza vzťahov v celej spoločnosti je jav, s ktorým musíme každodenne bojovať. Skúsme preto, my včelári svojmu okolie presvedčiť svojim konaním, že si zaslúžime túto úctu od okolia a od našej spoločnosti. Na tejto našej ceste nech nám Pán Boh pomáha.