Na záver

Obyvatelia každej obce sú hrdí na svoje dejiny. Okolie Bytče bolo na prelome 13. a 14. storočia ešte dosť riedko osídlené a záujem o rozširovanie kultivovaných plôch viedol k založeniu Kolárovíc v roku 1312. Bola to novozaložená dedina, ktorá sa začala formovať a rozvíjať až udelením zákupného práva. Pred vstupom osadníkov na kolárovické územie bol celý priestor zalesnený, a postupne ustupoval pred kultivačnou činnosťou. Pôda sa získavala klčovaním a vypaľovaním. Začiatky museli byť ťažké. Noví osadníci svojou pracovitosťou a húževnatosťou dokázali všetky ťažkosti prekonať. Ich cieľom bolo zlepšenie života, ako aj osudu svojich potomkov, chceli žiť lepšie ako v starých rodných dedinách. Dejiny Kolárovíc v období feudalizmu vytvárali mnohé generácie domáceho obyvateľstva. Dedina prekonala podobný hospodársky vývoj ako ostatné obce na bytčianskom panstve osídlené alebo doosídlené na zákupnom (žilinskom) práve. Priezviská obyvateľov poznáme komplexnejšie od konca 16. storočia. Možno boli medzi nimi aj potomkovia prvých usadlíkov, Dokumenty prinášajú poznatky o povahe poddanstva v obci. Privilegované postavenie dedičných richtárov v staršom období bolo pevne zafixované vo vedomí domácej spoločnosti, podobne ako pripútanie obyvateľstva k pôde už v 16. storočí.

Minulosť Kolárovíc nesiaha hlboko, ale dôstojné sa začlenila do dejín Bytčianska. Ľudia tu prežili veľa ťažkých chvíľ, ale utrpenie ich spájalo, ako napr. v rokoch 1827 - 1828, keď vystúpili na obranu svojich práv. Archívne materiály poukazujú na hospodárske a sociálne pomery obyvateľstva počas niekoľkých storočí a aj rozdiely medzi jednotlivými kategóriami poddaných.

Udalosti sa odohrávali v konkrétnej lokalite a zapísané fakty sú preto hodnoverné. Mnohé udalosti, ktoré dedina prežila, však nie sú v písomnostiach zaznamenané. Zostali v pamäti. Boli v pamäti tých, ktorí už odpočívajú na cintorínoch. Zostávajú v pamäti žujúcich potomkov a vďaka písomným záznamom obohacujú nás všetkých.