Demografický vyvoj

Rast obyvateľstva v Kolároviciach bol v súlade s celkovým trendom vývoja populácie na severozápadnom Slovensku a na bytčianskom panstve. Počet obyvateľov však kolísal a vždy odrážal politickú a hospodársku situáciu, a to vojny, povstania, epidemické choroby, pokoj a hospodárske napredovanie. Až do druhej polovice 16. storočia nepoznáme ani približne počet sedliakov želiarov a iných kategórií obyvateľstva, ktorí trvale bývali v dedine. Urbár bytčianskeho panstva z roku 1592 eviduje 25 sedliackych a 14 želiarskych rodín a viaceré, presne neuvedené, škultétske rodiny. Podľa celokrajinského portálneho súpisu z roku 1598v obci stálo 38 zdanených domov. V niektorých mohlo bývať i viac rodín. Strednú dedinu tvorilo v tomto období 15 až 20 domov, takže Kolárovice patrili k stredným sídliskám. Mohlo tam žiť okolo 200 ľudí.

Presný počet obyvateľstva nie je známy ani zo 17. storočia. Súpisy, ak sa robili, tak sa nezachovali. Orientovať sa možno iba podľa urbárov bytčianskeho panstva z rokov 1607, 1619, 1625 a z neskorších rokov, ktoré však neevidujú všetkých obyvateľov. Bývalo tu asi 250 - 300 ľudí. Demografický vývin dokresľujú predovšetkým cirkevné matriky. Pôrodnosť v dedine bola vysoká, podobne ako dojčenská a detská úmrtnosť, Počet obyvateľov sa udržal prirodzeným prírastkom.

V súpise obyvateľstva v hornom okrese Trenčianskej stolice z roku 1717 je v Kolároviciach evidovaných 60 rodín, z nich 34 sedliackych a 26 želiarskych.70 Celostoličné súpisy daňových poplatníkov v Trenčianskej stolici z rokov 1718 a 1720 nie súl presné a dovoľujú určiť počet obyvateľov iba približne. Nezachytávajú totiž všetkých užívateľov urbárskej pôdy. V Kolároviciach je evidovaná 1 škultétska, 34 sedliackych a 8 želiarskych rodín. Skutočný počet obyvateľov musel byť oveľa vyšší. Počet obyvateľov vzrástol najmä v druhej polovici 18. storočia. Aj vtedy jeho základným zdrojom bol prirodzený prírastok. Zaľudnenosť dediny sa zväčšovala. Vyskytujú sa nové, doteraz neznáme ‚ priezviská, čo svedčí o legálnom, či nezákonnom prisťahovalectve. Väčšina imigrantov sa tu usadila natrvalo. Podľa úradnej konskripcie z čias panovania Jozefa II. dedinu v roku 1784 tvorilo 439 domov, v ktorých bývalo 379 rodín a celkovo 2 020 ľudí. O demografii a o demografickom vývoji obyvateľstva prinášajú svedectvo cirkevné matriky. Vzápätí po založení farnosti sa v Kolároviciach v roku 1789 narodilo 79 detí, v roku 1790 - 122 detí, v roku 1791- 83, v roku 1792 - 115, v roku 1793 - 96, v roku 1794 - 107, v roku 1795 -85, v roku 1796 - 115, v roku 1797 - 130, v roku 1798 - 87, v roku 1799 - 105 a v roku 1800 bolo narodených 108 detí. Niektorí z tých, ktorí prežili útrapy detských liet, sa dožívali vysokého veku. Bytčiansky farár 24.2.1754 pochoval storočného Adama Neburku. Iný Adam Neburka mal pohreb 9.2.1782. Dožil sa tiež 100 rokov. Vdovec Ondrej Hulín zomrel 27.11.1789 vo veku 107 rokov, vdovec Juraj Belej sa dožil 109 rokov, zomrel 18.11.1789. Vo veku 109 rokov pochovali vdovca Juraja Beláka, ktorý zomrel 13.7.1790. Koncom 18. storočia žilo na Slovensku asi 2 milióny obyvateľov. väčšina z nich bývala na dedine. Počet obyvateľov Kolárovíc sa v priebehu 18. storočia zdvojnásobil.

Priaznivý trend vývoja obyvateľstva pokračoval V Kolároviciach I na začiatku 19. storočia. Podľa záznamu v urbári bytčianskeho panstva z roku 1801 v obci žilo 2 234 ľudí. V prvej polovici 19. storočia sem prichádzajú Židia. Pripojili sa k niekoľkým svojim, ktorí tu žili už koncom 18. storočia ako nájomcovia panských legálnych práv. Koncom prvej štvrtiny 19. storočia počet ľudí o niečo klesol. Na zaľudnenosť krajiny poukazuje súpis z roku 1828. V dedine stálo 436 domov, v ktorých bývalo 2 065 obyvateľov. V tomto období sa niektorí Kolárovičania tiež dožívali vysokého veku. Ako 100-ročný zomrel 5.7.1832 Juraj Klacík. Podľa matričných záznamov z augusta 1831 zomrelo na choleru 9 obyvateľov, prevažne starších ľudí, takže tu choroba nenadobudla epidemický ráz.

V roku 1834 postihla celú Trenčiansku stolicu neúroda. Jej dôsledkom bol hromadný odchod obyvateľstva z hornej Trenčianskej stolice. Prúd vysťahovalectva zrejme zasiahol aj Kolárovice, keďže počet obyvateľov sa podstatne znížil. Podľa sčítania v okrese Považská Bystrica v roku 1843 v Kolároviciach stálo 398 domov, v ktorých bývalo 442 rodín. K sedliakom zaradili 403 a k želiarom 170 obyvateľov. Iba jeden Kolárovičan je označený ako úradník a jeden ako sluha v šľachtickej rodine. Ku katolíckej viere sa hlásilo 1 378 veriacich a zaevidovaných bolo 8 Židov. Bol to značný úbytok oproti predchádzajúcim rokom.

Najčastejšou príčinou úmrtia v tomto období boli rozličné ochorenia, hlavne záduch, zápal pľúc, angína, choroby žalúdka, kiahne, osýpky, porážka, tuberkulóza, kašeľ', zúrivosť a vodnatieľka. Týfus, šarlach a iné choroby boli zriedkavé. Pohlavné choroby neboli v dedine rozšírené. Prirodzený prírastok bol stále vysoký, a tak údaje zo sčítania ľudu v roku 1849 hovoria, že v Kolároviciach v 460 domoch bývalo 2 462 katolíkov a 15 Židov, spolu 2 477 obyvateľov.

Prvé úradné sčítanie obyvateľstva po zrušení feudalizmu sa uskutočnilo v roku 1850. Zachytáva všetky kategórie obyvateľstva a podáva obraz o jeho národnostnom profile aj na bytčianskom panstve. Kolárovice, ktoré mali čisto slovenský ráz, obývalo vtedy 2 612 ľudí, ktorí vyznávali rímsko-katolícke náboženstvo a 21 Židov. Zaoberali sa prevažne obchodom s drevom, hlavne výrobou šindľov. Po roku 1850 počet obyvateľov znova klesol. Podľa zemepisného lexikónu z roku 1858 tu žilo iba 2 153 katolíkov a 7 Židov, takže za 7 rokov Kolárovice prišli takmer o 500 ľudí. Slovenský charakter obce sa pritom nezmenil.

Zdroj: Kolárovice 1312-2002