Historické korene

Kolárovice patria medzi najstaršie obce v strednom Považi. Kanonická vizitácia (vizitácia- biskupom konaná prehliadka duchovnej správy) nitrianskeho biskupa Františka Xavera fuchsa zo dňa 10. 9. 1798 spomína, že nad halvným vchodom pôvodného kostola bol do kamennej obruby vyrytý rok 1112. Vizitátorom sa však zdal tento rok neprijateľný. Tá istá vizitácia hovorí, že už v roku 1312 bol v Kolároviciach "parochus loci" menom Conradus de Pulchro Prato (Konrád z Krásnej Lúky). Ku kolárovickej farnosti v tom čase patrili filiálky Petrovice a Setechov. Autor obecnej kroniky v Kolároviciach, učiteľ Bartel, z toho uzatvára, že Kolárovice mali pôvodné meno "Pulchrum Pratom" - Krásna Lúka. Lenže to sa nedá dokázať. Krásna Lúka mohla byť aj obec, z ktorej farár Konrád pochádzal. Z povesti o názve obce "Kolárovice" sa však dozvedáme, že ho dala Krásnej Lúke Mária Terézia, keď sa jej pokazilo koleso na koči a kolárski majstri jej ho opravili. V spomínanej kanonickej vizitácií je autentický opis dôležitej listiny z roku 1312, ktorou župan Lorand, kastelán hradu Košeca, daruje trvalé kolárovické richtárstve Henrichovi. V tejto listine sa spomína aj meno "Henrici villa" a "Henrichsdorf", tieto mená sa však neujali. Je teda isté, že Kolárovice boli obývané už pred rokom 1312 obyvateľstvom slovanským. Možno tvrdiť, že na základe spomenutej listiny, že sa Kolárovice nezakladajú, ale sa len ich richtárstvo dáva agilnému Henrichovi Hornovi, žilinskému mešťanostovi, aby zväčšil obec novými osadníkmi. Je veľmi pravdepodobné, že Henrich, lokátor Kolárovíc, sa volal Henrich Horn. Svedčí o tom skutočnosť, že prvý pozemok v Kolároviciach sa voalal "Hornovo". Tento Henrich pravdepodobne predal svoje richtárstvo v Kolároviciach, a stal sa lokátorom (lokátor - osoba, ktorá uskutočňovala osídľovanie v stredoveku) Kysuckého Nového Mesta. Farská Historia Domus v Bytči uvádza, že v dobe tatárskeho pustošenia bola aj bytčianska farnosť spravovaná z bezpečenejších Kolárovíc. Všetky tieto údaje nasvedčujú, že kolárovická kotlina bola obývaná už pred kolonizáciou lokátormi nemeckého pôvodu, najmä Matúšom Čákom a Karolom Róbertom.

Základné informácie

Kolárovice ležia v Podjavorníckej brázde, v doline Kolárovického potoka. Južná časť chotára má pahorkatinný povrch, severná, vystupujúca na hlavný hrebeň Javorníkov, má hornatinný charakter. Po celom chotári sú roztrúsené lesy.

Kolárovice tvoria miestne časti:

  • Babiše - sú najsevernejšie a zároveň najvyššie položenou miestnou časťou. Vlastná osada Babiše leží v nadmorskej výške 690 m n. m. pri ceste I. triedy č. 18, približne 8 km SSZ od jadra obce. Spolu s prislúchajúcimi osadami sa rozkladá v pramennej oblasti Kolárovického potoka pod sedlom Javorník (785 m n. m.). K Babišiam patria osady: Dolina, Gachy, Melocík, Podjavorník. Na severnom svahu Slatiny (945,7 m n. m.) sa nachádza malé lyžiarske stredisko s lyžiarskym vlekom a chatou Čerenka. Pod sedlom Javorník je pohostinstvo Melocík a parkovisko.

  • Bršlica - osada leží stranou od hlavnej cestnej komunikácie, na SSZ svahu Kýčery (807,4 m n. m.). Je prístupná po neudržiavanej ceste, ktorá spája Krížovú s Korytným. K Bršlici patrí aj malá osada Lúčky.

  • Čiakov - leží 5,5 km severne od stredu obce na oboch brehoch ľavostranného prítoku Kolárovického potoka, prameniaceho na juhovýchodnom svahu Mraznice (903,2 m n. m.), v nadmorskej výške 570 m n. m. Cesta do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 18 vpravo (v smere z Kolárovíc), na rázcestí je autobusová zastávka.

  • Korytné - sa nachádza uprostred Javorníkov na hornom toku Kolárovického potoka v nadmorskej výške 540 m n. m. Do osady odbočuje z cesty I. triedy č. 18 odbočka vľavo, medzi osadami Čiakov a Babiše. K miestnej časti patria aj osady Babišovci, Danišovci, Dzúrikovci a samota Vysoká.

  • Slopkov - miestna časť, ktorá leží ďalej od hlavných komunikácií, na SSV svahu Kýčery (807,4 m n. m.), na neudržiavanej ceste, ktorá spája cestu I/18 s cestou Bršlica - Korytné. Patria k nej osady Krížová a Uhoľné. Pri ceste I/18 sa nachádza reštaurácia a parkovisko.

  • Škoruby - Miestna časť je rozložená po oboch stranách cesty I/18, na strednom toku Kolárovického potoka, v nadmorskej výške 488 m n. m., medzi Slopkovom a Čiakovom. Leží približne 4 km SSZ od jadra Kolárovíc.