Cirkevné školstvo vo farnosti

Kedy a ako sa začalo v Kolároviciach vyučovať, je ťažko presne určiť. Je pravdepodobné, že do panovania Márie Terézie a jej syna Jozefa II. nemožno hovoriť o jestvovaní školy v Kolároviciach. Do tohto času sa o školy starala obec a Cirkev, a keďže obec bola chudobná, fary tu tiež nebolo, je pravdepodobné, že tu nebola ani škola.


Mária Terézia vyhlásila v r. 1770, že školy sú záležitosťou štátnou a povinnosťou štátu je starať sa o ne. V ľudovom školstve videla jediný prameň mravného povznesenia širokých vrstiev ľudu. Preto povolala do Viedne zahaňského opáta Jána Ignáca Felbigera, aby vypracoval nový školský poriadok, ktorý Mária Terézia vyhlásila patentom z r. 1774. Podľa tohoto patentu pokladala výchovu mládeže za najdôležitejší základ šťastia národov, a preto nariadila, aby vo všetkých mestečkách, dedinkách a osadách zriadili jednotriedne alebo dvojtriedne školy triviálne, hlavne tam, kde sú fary.

V čase patentu v Kolároviciach kostol síce bol, ale nebolo farára. Bohoslužby prichádzali slúžiť kapláni z Veľkej Bytče. Obec bola natoľko chudobná, že patent pre ňu zostal len patentom a nikto z obecných úradníkov nepomýšľal na zriadenie a vydržiavanie školy.

Cisár Jozef II. nastúpil na trón v roku 1780. Bol nadšeným ctiteľom francúzskych filozofov a chcel podľa ich zásad pretvoriť i svoj štát a „založiť šťastie svojich poddaných, hoci aj proti ich vôli" - ako sám hovorieval. Uznával za dobré len to, čo je rozumné a prakticky účelné. Svoje reformy prevádzal bezohľadne. R. 1782 zrušil Jozef II. vyše 700 kláštorov a ponechal len tie, ktorých členovia sa zaoberali milosrdnými skutkami, štúdiom a výchovou mládeže. Zo zobraného cirkevného majetku založil Náboženský fond, z ktorého zriaďoval nové fary, školy a biskupstvá. Mnísi z rozpustených kláštorov išli za svetských kňazov alebo profesorov a učiteľov na školy, aby šírili vzdelanie mimo kláštorných múrov - medzi ľudom podľa túžob osvietenského panovníka.

A na základe tohto rozhodnutia Jozefa II. i Kolárovice sa stali účastnými dobrodenia, ktoré vláda tohto cisára priniesla. Spomenutý Náboženský fond - Náboženská Matica, lepšie povedané - sám cisár sa stáva patrónom kostola namiesto zemepána Esterházyho z Veľkej Bytče, ktorému patrónstvo bolo už len na ťarchu. Náboženský fond znovu založil v r. 1788 kolárovickú faru, keď sem poslal za správcu fary - františkána - Wolfganga Smetanu (spomínaný už v predošlej časti) a kaplána, tiež františkána, Michala Tvrdošínskeho. Dalo sa predpokladať, že s týmito kňazmi prišla i túžba a povinnosť zriadiť prvú školu a zaškoľovať v nej deti.

Zrod a počiatky cirkevných škôl vo farnosti

V r. 1798 - teda o 10 rokov neskôr - našiel biskup František Xaver Fuchs v Kolároviciach školu i učiteľa. Vlastnej školskej budovy však ešte nebolo a bola potrebná asi pre 100 žiakov. Učilo sa v privátnych domoch, najmä vo vlastnej izbe učiteľa. Ako prvý známy učiteľ sa spomína Juraj Stískala, tunajší rodák. Bol zároveň notárom, zástupcom rechtora i cirkevným kurátorom. Býval na Fojství. Jeho príjmy učiteľsko-kantorské činili 45 zlatých ročne a to :

1.v hotovosti :

a) od obce za vyučovanie 20 zl.

b) od obce za spievanie pašií 2 zl.

2. štóly :

a) od pohrebov dospelých a detí po 25 grošov - ročne to bolo asi 19 zl. 664/6 gr., avšak pre chudobu sa mu strháva 1/6,

zostáva teda z pohrebov asi 16 zl. 3832/36 gr.

b) od zápisov do matriky narodených po 5 gr., čo ročne bolo 4 zl. 971/2 gr.,

1/6 sa strháva, zostáva teda 4 zl 1421/36 gr.

c) od písania ohlášok po 12 gr., ročne asi 2 zl. 58 gr.

Juraj Stískala zomrel v r. 1798.

Po ňom učiteľskú službu zastával Ján Mičacík, tiež Kolárovičan. Pravdepodobne vyučoval len vo svojom dome.

V r. 1806 učiteľom, zástupcom rechtora a tiež i kurátorom sa stal Juraj Stískala - syn bývalého učiteľa, narodený asi v r. 1784. Tento po absolvovaní štúdií v Žiline vstúpil do rádu sv. Františka. Po otcovej smrti sa však musel vrátiť domov skôr, než by absolvoval noviciát. Dostatočnými vedomosťami bol spôsobilý k učiteľskému úradu. Vyučoval svedomito, tiež vo vlastnej izbe. Plat mal taký istý ako jeho otec. Potreba riadnej školskej budovy sa veľmi pociťovala. „Obec začala v r. 1813 stavať drevenú budovu pre školu. Dokončila ju v r. 1816. Keďže obec nemala faru, nasťahoval sa do nej farár. Pre školu zostal prázdny obecný dom, z ktorého sa vysťahoval farár." Do tejto školy si Kolárovičania zvolili pomocného učiteľa Jurajovi Stískalovi Juraja Baloga (Balogha), bývalého rechtora, učiteľa na Javorníku - Čierne. Narodil sa v r. 1773 vo Veľkej Bytči. Jeho pevný ročný plat bol 37 zl. - a to z fundácie biskupa Klucha 25 zl. A zo štóly 12 zlatých. Iné ďalšie príjmy mal ešte z „blahovôle" občanov. Jeho triviálnu školu navštevovalo v zime asi 30 chlapcov a 16 dievčat. Keď prišla jar, deti mu zo školy utekali. Mnohé deti školu nenavštevovali ani v zime. Hlavné príčiny boli v tom, že do školy sa všetky deti nepomestili, pre vrchárov bola škola ďaleko a najhlavnejšou príčinou bola chudoba. Vyučovalo sa len poznávanie abecedy, slabikovanie, čítanie a iba niektorí sa učili aj písať. Farár často navštevoval školu, lebo biskupskému úradu podával o nej správy, ale náboženstvo mohol vyučovať len podľa chápavosti žiakov. Biskup pri vizitácii v r. 1828 doporučoval, aby sa deti aj cez leto schádzali v nedeľu a vo sviatočné dni a naučené vedomosti si počas zimy zopakovali.

Škola - obecný dom bol vo veľmi dezolátnom stave - tak ho popisuje správa v kanonickej vizitácii z r. 1828. Boli to žalostné pomery, keď obec mala dostatok hôr i dreva a nebola schopná postaviť peknú a zdravú školu.

Ako dlho po kanonickej vizitácii v r. 1828 ešte učili Juraj Stískala a Jozef Balog (Balogh) a kedy zomreli, sa nedá zistiť, snáď až do r. 1850.

V rokoch 1853 - 1859 je zistené z matriky zosnulých, že organistom bol Ján Stískala, ktorý často sám ako organista vykonával miesto farára pohreby. Účinkoval teda po Jurajovi Stískalovi až do príchodu ďalšieho organistu - učiteľa Jána Čajdu. Ján Stískala vedel hrať na organe a pravdepodobne bol už v kostole organ, lebo Jána Stískalu matrika menovala vždy organistom. Vyučoval v starej škole - v obecnom dome. Ján Stískala mal dostatočné a snáď i úplné vzdelanie pre svoje povolanie. Predpoklad bol v tom, že jeho predchodca bol asi jeho otcom a jeho brat alebo blízky príbuzný, už spomínaný Juraj, bol vysvätený za kňaza v r. 1856. Podľa toho možno vyvodzovať, že úroveň školy už dávno pred rokom 1860 mohla byť primeraná ostatným obciam v okolí.

Stavba rímskokatolíckej školy v dedine a jej začiatky

Ohlas doby r. 1848 - „Ku predu a za vyšším cieľom" - pôsobil aj na Kolárovičanov. Nebolo divu, že je tomu tak, veď v Kolároviciach bol farár Ondrej Tvrdý. Vedel ľudí oduševniť, aby sa dali do stavby budovy rímskokatolíckej školy. Pozemok pod kolu vzal do zálohy za 10 zlatých sám farár v r. 1860. Obec mu až po 4 rokoch tento dlh vyplatila aj s úrokmi. Školu staval staviteľ Mikuláš Keblúšek, tehly na ňu vypaľoval František Dvorák. Lavice, zaobstarané v r. 1864, mali tvar kostolných lavíc, bez kalamárov, s úzkou písacou plochou a boli neprimerane vysoké. Malých žiakov z nich učiteľ ani nevidel. Atrament si nosili žiaci vo fľaštičkách na motúzkoch a pri písaní si fľaštičky museli držať v ruke. Robili si ho obyčajne z plodov čiernej kaliny (Ligustrum vulgare). Tieto staré lavice pretrvali vyše 60 rokov. Až v r. 1926, keď za správcu - učiteľa Alojza Hunčíka školský inšpektor vo Veľkej Bytči - Štefan Nojšel (Neuschel) hrozil vládnym napomenutím a zatvorením školy, začala školská stolica uvažovať o výmene lavíc, o zadovážení učebných pomôcok a o oprave školskej budovy. Odchodom Hunčíka - dňa 22.9.1927 zaspali načas dobré predsavzatia a otázka zaopatrenia učebných pomôcok sa zastavila. Na neustály nátlak školského inšpektorátu, keď bol predsedom školskej stolice kolárovický kaplán Rudolf Minarovský, v r. 1930 boli konečne hotové nové štvorsedadlové lavice, pribúdali učebné pomôcky a v r. 1932 sa opravovala školská budova. Výdavky boli uhradené z cirkevných daní a z podpory krajinského úradu - z tzv. sanačného fondu.

Jednotriedna rímskokatolícka škola na vrchoch

Škola na vrchoch bola zriadená asi pred rokom 1859. Nasvedčuje tomu záznam v matrike zosnulých, ktorý hovorí, že dňa 7.2.1859 zomrel podučiteľ novozriadenej školy na vrchoch Ján Hričovec - bol Kolárovičan. Vymenilo sa tu viac nekvalifikovaných učiteľov priamo z obce alebo z vrchov. Za pozornosť stojí osoba 15-ročného učiteľa Michala Labaja zvaného Peťko. Učil od r. 1875 až do r. 1880, kedy nastúpil na vojenskú službu. Slúžil 4 roky v Hercegovine. Tam si doplnil aj svoje vzdelanie a nadobudol širší rozhľad. Znovu začal učiť v r. 1885 až do r. 1900. Spočiatku mal 30 žiakov a neskôr až 130 žiakov. Chodieval aj ako putujúci učiteľ každú sobotu učiť ďalej do vrchov. Bol jedným z najobľúbenejších učiteľov na kolárovických vrchoch. V šk. r. 1900/1901 prešiel učiť do dediny. Vzhľadom na jeho dlhoročnú učiteľskú výpomocnú službu (26 rokov) dostal na 10. výročie Československej republiky „doživotnú učiteľskú penziu z milosti".

Posledným učiteľom na vrchoch bol Peter Kaštan z osady - Krížová. Učil až do zatvorenia rímskokatolíckej školy na vrchoch - v r. 1912, pretože bola v dezolátnom stave.

V roku 1913 v jeseni boli otvorené v Kolároviciach aj 2 štátne ľudové školy - jedna v dedine a jedna na vrchoch. Na týchto školách sa vystriedalo veľa učiteľov, ktorí učili aj maďarčinu a po r. 1918 bola väčšina učiteľov z Čiech. Tieto školy dal postaviť Folkman z Veľkej Bytče.

V roku 1941 boli obidve štátne školy pričlenené k rímskokatolíckej škole podľa Klerikálneho zákona č. 308 z roku 1940 - počas Slovenského štátu. V tom období bol riaditeľom v dedine už spomínaný Dezider Fecman a na vrchoch Albert Šimončič. V tomto období sa učilo výlučne v náboženskom duchu.

Vyučovanie bolo prerušené na školách od 4.12.1944, pretože všetky školy obsadili Nemci a Vlasovci. Vo vyučovaní sa pokračovalo až po skončení vojny od 14.5.1945.

Rímskokatolícke školy boli zrušené v školskom roku 1948-49 novým Zákonom o základnej úprave jednotného školstva zo dňa 21.4.1948 číslo 95 Zb., nazvaným zákonom o jednotnej škole.