Históriu farnosti spracovala tunajšia farníčka p. Šupíková Jozefa. S jej súhlasom a dovolením je uvedená jej diplomová práca o histórií farnosti. Pani Jozefa Šupíková pracuje ako riaditeľka Materskej škôlky v Bytči - Hrabovom a súčasne ako katechétka vo farnosti Predmier.

GEOGRAFICKÉ A SOCIÁLNE POMERY FARNOSTI

Obec Kolárovice sa rozprestiera po obidvoch stranách Kolárovického potoka, ktorý pramení pod západným cípom Veľkého Javorníka. Väčšia časť obyvateľov žije v ústredí obce, ktorá je od hrebeňa Javorníka vzdialená 9 až 12 kilometrov. Asi 1/3 obyvateľov býva na Kolárovických lazoch. K týmto lazom patria : Potoky, Hudcovia, Uhelné, Škoruby, Slopkové, Lúčky, Bršlica, Čiakov, Korytné, Hôreckovia, U Dzúrikov, Daniše, Vysoká, Gachy, Hrádok, Babiše, Dolinky a Podjavorník. Drevené domce sú roztratené v dolinách a svahoch kolárovickej kotliny až po hrebeň Javorníka, ktorý tvorí prirodzenú hranicu medzi Kolárovicami a Hornými Kysucami.

Kolárovice sú obcou dlhou 18 km s rozlohou 2757 ha. Obec leží v nadmorskej výške 390 m. Najnižšia nadmorská výška je v doline Kolárovického potoka - 370 m a najvyššia nadmorská výška je v Podjavorníckej brázde - 946 m. Už podľa týchto údajov vidíme, aká členitá je rozloha Kolárovíc. Južná časť chotára má pahorkatinový povrch, severná časť vystupujúca na hlavný hrebeň Javorníkov má hornatinný povrch z treťohorných hornín. Prevládajú tu hnedé lesné pôdy. Lesy sú roztrúsené po celom chotári.

Prvé údaje o Kolároviciach ako obci sú z roku 1312, keď sa jej zákupným richtárom stal Henrich. Obec za čias feudalizmu patrila panstvu Hričov, neskôr panstvu Bytča.

Vo Vlastivednom slovníku obcí na Slovensku sú veľmi zaujímavé údaje o počte obyvateľov, čo dokazuje, že ich počet sa podľa posledného sčítania ľudu znižuje. V roku 1598 mala obec mlyn a 38 domov, v roku 1720 - mlyn a 42 daňovníkov, v roku 1784 už 439 domov a 2020 obyvateľov, v roku 1828 - 436 domov a 2065 obyvateľov. Zaoberali sa drotárstvom, prácou v lesoch a na píle. Na malých roličkách pestovali zemiaky a obilie, chovali dobytok. Veľa mužov odchádzalo do Ameriky, Budapešti, Viedne i Čiech za prácou a niektorí tam aj zomreli. Záznamy o úmrtí občanov v týchto častiach sveta sú zapísané od roku 1873 do roku 1912 v Zbierke cirkevných matrík. V nej sa tiež dozvedáme o cholere, ktorá ničila obyvateľov Kolárovíc v roku 1866 a znížila ich počet v každom dome.

V Kolároviciach bola voľná reťazovitá kolonizačná zástavba. V 19. storočí boli zrubové i murované domy so šindľovou strechou. Drotárske a robotnícke domy mali na fasádach znaky secesie. Dnes sú už domy väčšinou murované, drevené chalúpky sú najviac na kolárovických vrchoch, veľa ich je poprerábaných na chaty.

Podľa posledného sčítania ľudu v roku 1991 bol počet obyvateľov Kolárovíc 1992, z toho je 1733 katolíkov, 14 bez vyznania, ostatných 17 a 228 sa k náboženstvu nepriznalo. Žiaľ, aj z našich farníkov - katolíkov niektorí prestúpili do sekty Jehovistov. Sú to asi 2 rodiny z vrchov.

V dnešných časoch časť obyvateľov dochádza za prácou do priemyselných podnikov v Žiline, Považskej Bystrici, Bytči, niektorí zase cestujú na „týždňovky" do Čiech alebo iných vzdialenejších miest Slovenska, taktiež i do rôznych štátov sveta - ako v časoch vysťahovalectva. V obci je veľmi málo možností zamestnať sa. Na poľnohospodárskom družstve, ktoré bolo založené v roku 1956, je dnes už len niekoľko kusov dobytka, preto sú tam zamestnaní len asi 3 ľudia. V obci pracuje jeden súkromný podnikateľ s drevom, ktorý zamestnáva asi 3 - 4 ľudí. Niekoľko ľudí je tiež zamestnaných v základnej škole, ktorú navštevujú aj žiaci 5. - 8. ročníka zo susednej obce Petrovice. Taktiež je tu dvojtriedna materská škola, do ktorej dochádzajú aj deti z vrchov. V centre obce sú 2 štátne obchody, 3 súkromné obchody a 4 súkromné pohostinstvá. Na vrchoch je 1 štátny obchod a 1 reštaurácia „Melocík". Najviac nezamestnaných je z radov mladých ľudí, ktorí dokončili štúdium na stredných školách. Väčšine z nich sa podarí do 1 roka zamestnať. Horšie je to s tými, ktorým nezamestnanosť vyhovuje.

Najvýznamnejšou dominantou v dedine je kostol, ku ktorému sa viaže aj náboženský život občanov.